V Royali zaznie klavír s podpisom majstra z čias Rakúsko-Uhorska. Miroslav Gloser mu vdýchol nový život
V piatok 21. februára od 18tej si hostia v Penzióne Royal v Bytči môžu vychutnať príjemné posedenie pri káve, večeri a tónoch historického klavíra z roku 1898. O jeho ladenie sa postará skúsený ladič Miroslav Gloser z Bytče, ktorý nám v rozhovore priblížil krásu tohto remesla, jedinečnosť každého nástroja a príbeh klavíra, ktorý tento večer rozozvučí.
Pán Gloser, povedzte nám niečo o sebe. Ako ste sa dostali k ladeniu klavírov?
Vyštudoval som ladičskú školu Jana Deyla v Prahe v rokoch 1991 – 1994. Bola to moja druhá stredná škola a zároveň jediná škola svojho druhu v bývalom Československu, určená pre zrakovo postihnutých študentov. Má vyše storočnú históriu a dodnes funguje.
K tomuto remeslu ma priviedli problémy so zrakom, ktoré ma postihli v mladosti. Keďže som mal blízko k hudbe a hudobným nástrojom – už na základnej škole som sa učil hrať na organ – rozhodnutie venovať sa ladičstvu prišlo prirodzene. Navyše, moja teta v Čechách je učiteľka hudby, takže som vyrastal v prostredí, kde bola hudba prirodzenou súčasťou života.
Po skončení školy som sa vrátil na Slovensko a popri zamestnaniach som sa venoval ladičstvu. Dlhé roky som túto prácu robil popri iných povinnostiach, až som sa pred pár rokmi rozhodol venovať jej naplno. Možno je to v mojom veku nezvyčajný krok, ale za takmer 30 rokov praxe som si vybudoval sieť zákazníkov. Postupne sa to rozbehlo a dnes môžem povedať, že sa tým živím naplno.
VIDEO
Čím vás oslovil práve klavír?
Pôvodne som uvažoval o práci s organmi, keďže som sa na organ učil hrať. No v čase môjho štúdia nebolo ľahké dostať sa do Krnova na učilište pre organárov. Náhodou sme s bratom objavili školu pre ladičov klavírov a rozhodli sa skúsiť šťastie – bez mobilov, len s mapou v ruke, sme sa vybrali do Prahy na prijímacie skúšky. Vyšlo to a od tej chvíle som sa klavírom venoval naplno.
Na klavíroch ma fascinuje ich jedinečnosť – každý kus je originál. Nie je to sériová výroba ako pri elektronických nástrojoch. Každý klavír má svoj vlastný zvuk, je to živý organizmus, a práve to ma na tejto práci baví. Každý nástroj si vyžaduje individuálny prístup.
Pre koho ladíte klavíry?
Moji klienti sú roztrúsení od Oravy po Bratislavu, s presahom až k Žiaru nad Hronom. Spolupracujem napríklad s Novou synagógou v Žiline, kde pripravujem klavír na koncerty.
Do môjho portfólia patrí aj príprava nástroja v rámci koncertov konaných v priestoroch Novej synagógy v Žiline, pre hudobníka Daniela Špinera, ktorý spolupracuje napríklad aj s Katkou Koščovou.
Ku dlhodobým spoluprácam patrí aj ladenie krídla v štúdiu Birdland Studios v Manínskej tiesňave, kam prichádzajú nahrávať umelci nielen zo Slovenska, ale aj Česka a Európy.
Ako ladíte klavíry, aby zazneli, čo najlepšie?
Čo sa týka techniky ladenia, podľa mňa je najlepším nástrojom pri ladení sluch. Elektronické ladičky síce dokážu naladiť tón na požadovanú frekvenciu, ale nedokážu rozlíšiť jemné nedokonalosti, ako sú drobné poškodenia strún. Ako som už spomínal, každý klavír je iný, každý reaguje na ladenie rôzne, a preto nie je možné dosiahnuť dve rovnaké ladenia. V tom spočíva pridaná hodnota – ladič do toho vkladá svoju osobnosť a „rukopis“.
Proces ladenia začína na tóne A1, ktorý sa obykle ladí na frekvenciu 440 Hz, čo je medzinárodne stanovená norma. Na klavíroch sú napríklad tri struny pre každý tón v strednej polohe - to znamená, že sa ladí jedna struna a k nej sa postupne doladia ďalšie dve, aby následne zneli ako jedna.
Po naladení A1 sa pokračuje dolu a ladí sa oktáva. Následne sa dolaďujú ďalšie intervaly v rámci oktávy - oktáva, kvinta, kvarta, sexta a tercia.
Ladenie je vlastne o zachytávaní jemných záchvevov medzi strunami. Je to celkom veda, aj keď paradoxne ladič niečo neustále „rozladí“, aby dosiahol správny tón :)
Odkiaľ pochádza tento klavír a čo ho robí výnimočným?
Tento klavír je značky Gebrüder Stingl – ide o nástroj, ktorý sa vyrábal vo Viedni. Počiatky firmy siahajú do druhej polovice 19. storočia, konkrétne do konca 1860-tych rokov, keď ju založil Anton Stingl. Značka Gebrüder Stingl je jej nástupcom – prevzali ju jeho synovia, ktorí firmu založili okolo roku 1887.
V čase okolo roku 1900 patrila medzi popredných výrobcov klavírov v Rakúsko-Uhorsku a bola hlavným dodávateľom nástrojov pre cisársky dvor. Tento konkrétny klavír pochádza z roku 1898 a jeho pôvod vieme doložiť.
Zaujímavosťou je, že majstri, ktorí klavír zostavovali alebo opravovali, sa často podpisovali na poslednú klávesu. A presne taký podpis som našiel aj na tomto nástroji – je tam viditeľné dobové písmo spolu s dátumom 21. jún 1898.
To presne zodpovedá obdobiu, v ktorom táto značka existovala a vyrábala nástroje. Sú to veľmi vzácne detaily – človek má až bázeň, keď sa dotkne niečoho, čo pred vyše 120 rokmi vytvoril konkrétny majster. Akoby tam jeho ruka stále bola.
Aká hudba by sa podľa vás najviac hodila k tomuto klavíru a priestoru Penziónu Royal?
ento klavír je v Penzióne Royal len dočasne, neskôr sa presunie do iných priestorov. No keďže tu teraz je, vznikla myšlienka zorganizovať hudobný večer, kde by si ho ľudia mohli vypočuť. Bude to také príjemné posedenie pri káve a večeri, ktoré spríjemní živá hudba – klavír, husle a možno aj ľudová hudba.
Vystúpi skupina Glosband, ktorú tvoria moje tri deti spolu s dvomi kamarátmi. Majú široký hudobný záber, nevenujú sa len ľudovej hudbe. Ide o mladých hudobníkov, niektorí pôsobia aj vo folklórnom súbore v Považskej Bystrici. Cieľom je jednoducho zabaviť ľudí a vytvoriť príjemnú atmosféru.
Zostava kapely zahŕňa husle, violu, kontrabas, cimbal a akordeón – bude to skutočne príjemné posedenie s hudbou, nič viac, nič menej. 😊
Hudba je očividne veľkou súčasťou vášho života. Viedli ste k nej aj svoje deti?
S manželkou máme päť detí a všetky sú hudobne vzdelané. Chceli sme im dať túto možnosť, keďže aj moja manželka má hudobný sluch a vždy ich v tom podporovala. Najmladší syn si ako nástroj vybral cimbal, čo je pomerne raritný a menej používaný nástroj. Bol to tip mojej manželky a dnes ho študuje na konzervatóriu v Banskej Bystrici.
Ostatné deti si svoje nástroje vyberali samy, ale vždy sme ich v tom usmerňovali. Netreba očakávať výsledky hneď, pretože hudba je beh na dlhé trate. Keď sa už dieťa rozhodne venovať sa tomu naplno a má talent, treba ho v tom podporiť – niekedy možno aj prísnejšie, ale vždy s mierou. Dôležité je nevzdať sa pri prvých neúspechoch alebo strate motivácie. Keď dieťa na to má, oplatí sa ho viesť ďalej, pretože výsledky sa skôr či neskôr dostavia. Rýchle riešenia v hudbe nefungujú.
Akú úlohu zohráva klavír pri hudobnom vzdelávaní?
Klavír vnímam ako univerzálny nástroj – napokon, aj na konzervatóriách a hudobných školách je povinný pre mnohé odbory. Študenti, ktorí sa venujú napríklad spevu, si cez klavír rozvíjajú hudobnú harmóniu. Je to polyfonický nástroj, ktorý dáva hudobníkom širšie možnosti a pomáha im lepšie vnímať hudbu v súvislostiach.
A čo vy, chodievate na klavírne koncerty?
Úprimne, nerád chodím na koncerty, pri ktorých som ladil klavír. Potom už len špekulujem, čo by sa dalo ešte vylepšiť. 😊 Laik si to možno ani nevšimne, ale je to taká profesionálna deformácia – vždy sa snažím hľadať drobnosti, ktoré by mohli byť ešte lepšie.
Hudobný večer v Penzióne Royal bude 21. februára od 18:00 h. Všetci milovníci hudby a dobrého jedla sú vítaní!
